Kino, miesto zázrakov a nemožného?

Autor: Richard Varga | 30.9.2014 o 23:56 | (upravené 1.10.2014 o 0:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  91x

,, Existuje mnoho miest, ktoré môžme nazývať príbytkom, útočiskom či bezpečným miestom alebo domovom. Avšak ani domov nemusí znamenať miesto, kde žijeme, ak sa v ňom cítime chránený pred všetkým a pred všetkými. Domov je miesto, ktoré si nevyberáme, ale ono si vyberie práve nás, skôr než o tom tušíme..."

Kedysi, keď som ešte robil aktívne uvádzača v kine, som vítal s úsmevom na perách stovky, ba tisíce ľudí a púšťal ich cez obrovské dvere do nádherných kinosál. Stretával som rôzne typy ľudí a snažil sa im pobyt v kine, čo najviac spríjemniť a priblížiť. Nie však preto, že to bolo náplňou mojej práce. Mojou prácou bolo postarať sa o všetky služby, za ktoré si zaplatili. Avšak mojou skutočnou úlohou, v ktorú som veril, bolo zdieľať spoločne s nimi kúsok mojej radosti a šťastia. Čo teda vyčarovalo na mojich perách úsmev? A aké šťastie som to chcel zdieľať s inými a ďalej ho rozdávať?

Mnohí totiž vchádzajú do kina s tým aby videli svojich obľúbených hercov, aby sa pri dobrom filme najedli jedlom z bufetu, zbavili sa na čas detí alebo hľadali chyby v deji či scenároch, ktoré tam mnohokrát ani nie sú. Nesúdim však ľudí, ktorí prichádzajú do kina, nech sú ich pohnútky akékoľvek. Ale, ak odhrniete závoj nedôvery, odhalím Vám tajomstvo, o ktorom ani len netušíte...

Kedysi dávno, som totiž aj ja bol len obyčajný, mladý chlapec. Chlapec, ktorý s obrovským pop cornom a Coca Colou, prišiel len sledovať film, ktorý sa objavoval najčastejšie v reklamách a na plagátoch. Prešiel som, už skôr spomínanými dverami, ktoré pre mňa tvorili magickú bránu do iného sveta. Usadol som do jednej z mnohých sedačiek, ktoré zažili tisíce a tisíce filmov, a čakal som. Vytrvalo som vyčkával na jeden jediný moment a to práve na zhasnutie svetiel. Na chvíľu, kedy sa pred mojimi očami zjaví obrovský obraz a vtedy, som ani len v kútiku duše netušil, čo to všetko pre mňa v budúcnosti bude znamenať.
Od toho momentu som tými "bránami" kráčal tisíce ráz a tisíce ráz som usedával do tých sedačiek. A každým jedným predstavením, každým filmom a momentom sa z obyčajného filmu začalo stávať niečo oveľa väčšie. Čím som bol starší, tým som sa do kina vracal častejšie a častejšie, až kým to nedospelo do bodu, keď som v ňom trávil, doslova každý deň. A ten (zlo)zvyk mi ostal doteraz. Jedno aký film práve beží, môžte sa spoľahnúť, že kým oko normálneho diváka tento film zhliadlo raz, či dva razy... ja som bol tým, kto ho videl pätnásť až dvadsať ráz. 
Pretože pre mňa filmy, prestávali byť obyčajnou súhrou obrazov a zvukov. Kino začínalo byť miestom, ktoré som mohol začať nazývať domovom. Pretože v momente, keď zhasnú svetlá, môj život sa skončí. Na tých pár desiatok minút, akoby môj život prestal existovať a zmizli všetky problémy a starosti. Moje oči sa zamerajú na príbeh, ktorý sa pred nimi odohráva. A on samotný mi dáva možnosť priam skočiť do nového, nepoznaného sveta a prežiť nekonečné množstvo životov a zažiť veci o ktorých som ani v naj odvážnejšom sne netúžil.
Môžem vykonať hrdinské činy žijúce na veky večné, lietať do najtemnejších kútov vesmíru, pokoriť národy či svety alebo zahorieť láskou na tisíc spôsobov. Na krátky moment sa môžem stať kýmkoľvek len túžim alebo by som chcel byť. Je to miesto, kde fantázia a predstavivosť dostávajú nový rozmer a dajú zrodu mnohých zázrakov. 

Preto je ťažké odpovedať na otázku, prečo navštevujem kino a filmy v ňom "XY" krát opakovane. Pretože pre mňa je to miesto, kde sa môj strach mení v ničotu. Kde moje problémy neexistujú a moja myseľ môže byť slobodná. A to sa len obyčajnými slovami vyjadriť niekomu, kto to nezažil, proste nedá. Ale ak, by ste sa ma opýtali, prečo je pre mňa kino skutočne tak dôležité, moja odpovedať by bola vždy rovnaká... pretože sa stalo mojím domovom. 

Miesto, kde sa sny a túžby menia v realitu. Miesto zázrakov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?